Mirbachov palác patrí k najzachovalejším budovám v pôvodnej architektúre starého Prešporka. Rokokový klenot postavený na mieste starej zástavby, ktorá sa spomína už v roku 1459 ako CURIA CIVITATIS alebo WEITE HOF. Ešte v druhej polovici 17. storočia to bola drevená stavba, v ktorej sa podľa záznamov konali v roku 1666 evanjelické bohoslužby (spoluvlastníkom susedných domov je dodnes Evanjelická cirkev a. v.). Majitelia budovy sa rýchlo striedali: v roku 1636 ho vlastnil rod Illésházy, potom mesto a následne bohatý pivovarník Michael Spech. Ten po strhnutí starej stavby na niekoľkých stredovekých parcelách v rokoch 1768 – 1770 postavil honosný palác, pravdepodobne v podobe, akú poznáme dnes. Nepochybne kvalitný autor projektu – architekt – je neznámy. Možno sa však domnievať, že pracoval vo Viedni. Poznáme len meno murárskeho majstra – Matthaeus Höllrigl. Michael Spech po dokončení stavby palác predal.

Doslova ním prechádzala história. Jeho neoceniteľná hodnota a zvláštnosť spočíva v skutočnosti, že v jedinom architektonickom objekte je zachytených a viditeľných veľké množstvo zásadných historických a architektonických etáp vývoja mesta. V suteréne môžeme vidieť dôkazy keltského osídlenia (oppidum) z 1. storočia – šachtu na uskladňovanie potravy, hrob a nálezy dokladujúce bezprostrednú blízkosť mincovne. Rímske obdobie ilustruje množstvo sekundárne použitého stavebného materiálu v murive objektu – zreteľne je viditeľný v zachovaných ranostredovekých múroch románskeho paláca z 13. storočia. V suteréne a na prvom poschodí budovy bolo pri záchrannom výskume v rokoch 1981 – 1987 objavené jadro mestského gotického paláca s kaplnkou – hviezdicová klenba z 15. storočia. Časť muriva, tiež z 15. storočia, možno vidieť na treťom poschodí vo výstavnej sieni. Slovanské obdobie zanechalo svoje stopy v suteréne – nález štyroch hrobov z 9. a z polovice 10. storočia. Ďalšie stavebné úpravy pochádzajú až zo 17. a 19. storočia (v neskoroklasicistickom slohu).

Už viac ako 60 rokov zvelaďujeme a staráme sa o zbierky umenia mesta Bratislavy. Vznik galérie sa odvíjal od uznesenia mestských orgánov z 13. decembra 1958, keď vznikol Vlastivedný ústav mesta Bratislavy. Združoval štyri strediská: Múzeum mesta Bratislavy, Mestskú galériu, Regionálnu knižnicu a Mestské pamiatkové stredisko. Do Mestskej galérie sa v rokoch 1959 – 1961 vyčlenili diela výtvarného charakteru zo zbierok Mestského múzea. Mestská galéria ako samostatné mestské kultúrno-výchovné zariadenie bola zriadená s účinnosťou od 1. januára 1961. Prehistória zbierky však siaha až do 19. storočia, keď bolo v roku 1868 na podnet Prešporského (Bratislavského) okrášľovacieho spolku založené Mestské múzeum.

Zamestnancov GMB môžete kontaktovať e-mailom alebo telefonicky v čase 9.00 – 14.00.

Press kity pre novinárov rozposielame pred výstavami a významnými podujatiami či novými publikáciami. V press kitoch nájdete tlačovú správu, fotografie vo webovej a tlačovej kvalite a informáciu o sprievodných programoch k danej výstave. Press kity nájdete aj na podstránkach o výstavách v sekcii na stiahnutie. Ak máte záujem o rozhovor s kurátorom, výtvarníkom, či iné špeciálne požiadavky, kontaktujte nás priamo.

Galéria mesta Bratislavy je inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.