František Demeter: Teraz si moje okolie
Intervencia v Pálffyho paláci
Už dobové neoavantgardy 60. a 70. rokov experimentovali s porušením ohraničenia plochy či s expanziou klasického maliarskeho média do intermediálnych prostredí, aby sa v rámci emancipačných snáh oslobodzovali od formálnych nárokov, ktoré boli kladené na tradičné formáty. Aktuálne dielo je príkladom rozšírenia maľby do priestorovej inštalácie. Kriticky sleduje estetiku, o ktorej sa povojnovým modernistickým jazykom rozpráva ako o takzvanej vrodenej
štruktúre maľby.
V interdisciplinárnom poli súčasného umenia Demeter rekonštruuje svoje priestorové kresby, pigmentové maľby či materiálové štruktúry do unikátnych miestošpecifických architektúr. Tie však nevznikajú len procesuálnym rozoberaním obrazového formátu, ale aj neustálou autorskou recykláciou a rekompozíciou predošlých diel. V procese deestetizácie konvenčných obrazových a zmyslových kvalít sa tak rozpúšťa unikátnosť autorskej výpovede a vytvára priestor pre cibrenie možných nadzmyslových kvalít diela. Koláž veľkoformátových farebných plôch vznikla vrstvením papierov nasiaknutých epoxidovými živicami, do ktorých boli zaliate farebné pigmenty (kadmium, kostná čerň, indická žltá, ultramarín atď.). Tie v závislosti od množstva či krycej schopnosti spriesvitňujú jednotlivé podklady a priehľady do vrstiev materiálu, aby vytvárali nové senzuálne kvality, povedzme, „igelitové“ vlastnosti alebo výrazný lesk.
